Before We Were Yours by Lisa Wingate

Before We Were Yours by Lisa Wingate

The more I read, the more I enjoy it and the more I remember why I was such a bookworm when I was younger, and the more I am actually thinking to myself: “You idiot, why did you ever stop reading?”

“I was such an idiot to stop reading books. Books are amazing!”

“A woman´s past need not predict her future. She can dance to new music if she chooses. Her own music. To hear the tune, she must only stop talking. To herself, I mean. We´re always trying to persuade ourselves of things.”

                                           -Extract from the book-

In comparison with the first two books of this year it took me only a week to read this one and it has the most pages, 480 pages of sad story, sad yet hopeful. The speed with which I was able to finish this book speaks for itself. It grabbed me, pulled me in and I was not able to stop. Every night I came home from work and I read until my eyes hurt so much that I had to close them for a good night sleep waking up in the morning with a desire to just ditch work and continue on reading.

I was so wrapped up in the world of these 5 siblings being basically kidnapped from their home to be placed in an orphanage. They were told at first that they are there temporarily because their mother was in a hospital giving birth to another two siblings of theirs, but it was a lie and one by one the siblings were put into different families, disappearing forever.

The characters are fictional but the core of this story is based on a true life scandal about Georgia Tann who was a director of a Memphis based adoption organization. The children in the orphanages, she operated, were treated like trash. They were, by different means taken from their own families, not fed properly, were not dressed properly, were abused physically and mentally and were basically sold to new families.

At the beginning I was a little bit confused by the story, because it was told from two points one was from the point of the oldest of the siblings Rill and another point was from the point of Avery, many many many years later from the time where those 5 siblings had been taken. There was a lot of names and characters at the beginning which made me think that maybe I would put this book down, but then came a break, I think it was in chapter 4, when I finally started to understand it and from that point I was on the edge of my seat to find out how the destiny of these poor little children would end up.

“I think it was from chapter 4 when I started to get the book and since then I was on the edge of my seat to find out how all of this would turn out.”

“By taking me back, Arney brought me forward. I told her that in my reply.”

“I imagine that meant a lot to her.”

“People don´t come into our lives by accident.”

“No they don´t.” Again, I think of Trent. Again, I feel the tug-of-war between my own feelings and the hopes and plans my family has always held for me. The plans I always thought I held for myself.

                                                       -Extract from the book-

This book will pull you in and it will stay in your heart forever. It will make you think how different destinies there are in this world and will make you realize that, having a nice clean one-bedroom apartment, with fridge full of food is actually more than enough and there are much more worse scenarios out there and yes it is all right to want more and dream big, but do not forget to live in the present and enjoy all the things you already have. Something we all sometimes forget is to be just grateful and enjoy what we have.

When I get back to the book, I, of course, would wish for a perfect happy ending for all the characters, but, as in real life, that isn´t what always happen. Sometimes the endings are sad and those sad moments are also part of life, but still, the most important feeling I got from this book was hope, and that, I guess, is all I can wish for.

I shush my mind, because your mind can ruin you if you let it.

-Extract from the book-


Čím viac čítam, tak tým viac si to užívam a tým viac si spomínam na to prečo som bola, keď som bola mladšia, taký knihomoľ a zároveň sama sebe hovorím: “Ty blbec, prečo si prestala čítať?”

“Bola som riaden blbec, že som prestala čítať knihy. Knihy sú úžasná vec!”

“Minulosť ženy nemusí predvídať jej budúcnosť. Žena môže tancovať na novú hudbu ak si to tak zvolí. Svoju vlastnú hudbu. Ale na to aby počula melódiu, musí prestať rozprávať. Myslím rozprávať sa so sebou. Stále sa snažíme sami seba totiž presvedčiť o veciach.”

                                           -Útržok z knihy-

V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma knihami tohto roka mi túto trvalo prečítať iba jeden týždeň, a pritom je z nich najdlhšia, 480 stránok smutného príbehu, smutného ale zároveň plného nádeje. Rýchlosť s akou som túto knihu dokončila hovorí sama za seba. Bola som vtiahnutá do príbehu a nebola som schopná prestať čítať. Každý večer, keď som prišla domov z práce, som čítala až kým ma oči neboleli tak, že som ich musela zavrieť a dopriať im dobrý spánok, aby som sa ráno zobudila s túžbou, že sa vykašlem na prácu a ostanem doma čítať.

Bola som pohltená svetom 5 súrodencov, ktorý boli prakticky unesený z vlastného domova a umiestnený do sirotinca. Nahovorili im, že to je iba dočasné nakoľko ich matka bola v nemocnici, pretože sa im mali narodiť ďalší dvaja súrodenci, ale všetko to bola lož a jedno po druhom boli deti “adoptované” do rôznych rodín, navždy miznúc jeden druhému zo života.

Postavy knihy sú fikciou ale jadro príbehu je založené na skutočnom príbehu, škandále z Memphisu v Amerike, kde Georgia Tann, riaditeľka adopčnej organizácie riadila sirotince, v ktorých sa s deťmi jednalo ako s odpadom. Deti boli rôznym spôsobom vlastne odobraté z rodín a umiestnené v sirotincoch, kde im nedávali poriadne jesť, nemali poriadne oblečenie, boli fyzicky a psychicky týrané a prakticky predávané do nových rodín.

Na začiatku som bola trošku zmetená ako bola kniha napísaná, pretože príbeh je rozprávaní z dvoch strán. Jedna strana je, keď je všetko popisované najstarším zo súrodencov dievčatkom Rill a jej pohľad príbehu sa strieda s rozprávaním Avery, ženy ktorá žije mnoho rokov neskôr ako sa príbeh detí odohráva, v období keď už sú daný súrodenci veľmi starý. V knihe je množstvo postáv a mien a zo začiatku som mala pocit že knihu odložím, ale potom prišiel zlom, ak si dobre pamätám bolo to v 4 kapitole, keď som konečne všetkému začala rozumieť a od toho bodu som bola doslova na okraji stoličky a netrpezlivo som čítala ako sa osud týchto úbohých detí nakoniec skončí.

“Bolo to od 4 kapitoly keď som začala knihe rozumieť a potom som už bola na okraji stoličky a netrpezlivo som čakala ako sa príbeh skončí.”

“Tým že ma zobrala späť, Arney ma vlastne posunula vpred. Napísala som jej to tak v mojej odpovedi.”

“Určite to pre ňu veľa znamenalo.”

“Ľudia neprichádzajú do našich životov len tak náhodou.”

“Veru nie.” Znova som si pomyslela na Trenta. A znova som cítila boj medzi mojimi vlastnými pocitmi a nádejami a plánmi ktoré pre mňa má moja rodina. Ktoré som aj ja pre seba vždy mala.

                                                       -Úryvok z knihy-

Táto kniha Vás vtiahne do deja a navždy ostane vo Vašich srdciach. Uvedomíte si aké rôzne osudy na svete ľudia majú a človek si môže povedať, že vlastne malinký jednoizbový bytík, s ľadničkou plnou jedla je viac než dosť a na svete sú omnoho horšie scenáre a osudy, a áno je v poriadku želať si a snívať o niečom lepšom, ale zároveň je dôležité nezabudnúť žiť v prítomnosti a užívať si to čo máme. A toto je niečo čo mnohý z nás často zabúdame, byť vďačný a užívať si to čo máme.

Keď sa vrátim naspäť ku knihe, tak musím povedať že som si želala ešte lepší “šťastný” koniec pre všetky postavy, ale tak ako to býva aj v skutočnom živote, tak šťastný koniec nie je niečo čo sa vždy udeje. Niekedy sú konce smutné a tieto smutné momenty sú tiež súčasťou života, ale aj tak ten najdôležitejší pocit, ktorý som si z knihy ponechala je nádej, a čo viac si môžem želať, však?

Utíšila som svoju myseľ, pretože Vaša myseľ Vás môže zničiť, ak jej to dovolíte.

-Úryvok z knihy-

Follow:

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.